Európska komisia sa snaží obmedziť základné slobody európskych občanov s cieľom bojovať proti nesúhlasu a zavádza kontrolu slobody prejavu a svedomia, ktorá môže znemožniť akýkoľvek protest proti takémuto bezpráviu. Robí tak pod zámienkou boja proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti zavedením novej spoločnej oblasti trestných činov – nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti založených na umelých a svojvoľných kritériách, ako je napríklad ,,rodová identita“.

 

Nový ideologizovaný dokument vychádza z Istanbulského dohovoru a pod zámienkou boja proti násiliu zavádza do právneho systému signatárskych štátov koncept rodu, podľa ktorého sú ženskosť a mužskosť ľubovoľné otázky. Podľa dohovoru by sa pohlavie malo v konečnom dôsledku považovať za premenlivú kategóriu, ktorá závisí od subjektívnych pocitov jednotlivca.

Istanbulský dohovor je ideologizovaný dokument, ktorý je v rozpore s mnohými základnými zákonmi členských štátov. Jeho ustanovenia sú tiež v rozpore s článkom 48 poľskej ústavy, ktorý zaručuje rodičom „právo vychovávať svoje deti v súlade s vlastným presvedčením“. Krajiny ako Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Litva a Lotyšsko dokument nepodpísali. Bulharský ústavný súd formálne vyhlásil dohovor za protiústavný, zatiaľ čo poľský súd práve skúma jeho súlad so základným zákonom.

Rámcovanie „rodu“ ako sociálnej konštrukcie (gender) vedie k relativizácii biologického pohlavia. Ak spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať medzi ženami a mužmi, boj proti násiliu páchanému na ženách sa stane nevykonateľnou povinnosťou.

– znie rozsudok bulharského TK.

Smernica Európskej únie, ktorou sa vykonáva Istanbulský dohovor, podlieha riadnemu legislatívnemu postupu. To znamená, že členské štáty sú zbavené práva veta. Ide o pokus zaviesť dohovor v krajinách EÚ obídením demokratickej cesty. S tým nesúhlasíme!

Európska komisia schválila návrh smernice, ktorá pracuje s vágnymi pojmami, ktoré umožňujú akýkoľvek výklad. V samotnom návrhu dokumentu sa uvádza, že jeho cieľom je bojovať proti údajnému problému „podnecovania k násiliu a nenávisti na základe metrického alebo sociokultúrneho pohlavia, najmä misogynného podnecovania k nenávisti alebo násiliu na internete, pričom táto smernica stanovuje minimálne normy týkajúce sa definície trestného činu tohto druhu kyberšikany a sankcií zaň.“ Európska únia sa v súlade s rodovou ideológiou snaží umelo zaviesť rozdelenie na „metrické“ a „sociokultúrne“ pohlavie. Pripomeňme si, že rod je dostatočne ostrá a jasná entita, snaha zavádzať ideologické pojmy do právneho poriadku len poškodí občanov členských štátov a normy slobody prejavu a svedomia.

Nedovoľme cenzúru!

Európska únia sa snaží svojim členom vnútiť zavedenie novej oblasti trestnej činnosti, ktorá bude de facto útokom na občianske slobody zaručené nielen ich ústavami, ale aj Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Eurokrati chcú prinútiť členské štáty, aby zaviedli systém trestov za „nenávistné prejavy“ a „zločiny z nenávisti“.

Aké slobody sú ohrozené?

Sloboda prejavu

Sloboda zhromažďovania

Sloboda náboženského vyznania

Sloboda svedomia

Chcú nám vziať slobodu a zakázať nám protestovať.

S tým nesúhlasíme!

Pojem „nenávistný prejav“ je v právnom poriadku mnohých členských štátov EÚ cudzí. Ako ukazujú príklady západných krajín, ide o všeobecný pojem, ktorý sa používa na zatvorenie úst tým, ktorí nezdieľajú ľavicovo-liberálnu víziu Európy. To má za následok ich vylúčenie z verejnej diskusie.

V súčasnosti je sloboda prejavu odoberaná pod zámienkou boja proti „nenávistným prejavom“ v nasledujúcich prípadoch. A zajtra?

V roku 2004 súd odsúdil švédskeho pastora Akeho Greena na jeden mesiac väzenia za kázeň, v ktorej kritizoval sexuálnu nemorálnosť v súlade s princípmi svojej cirkvi. Odsúdenie bolo po odvolaní zrušené.

V januári 2022 sa začal súdny proces s bývalou fínskou ministerkou vnútra Päivi Maria Räsänen, ktorá bola obvinená z „nenávistných prejavov“, ktorých sa mala dopustiť citovaním úryvku z Písma o prístupe kresťanského učenia k homosexuálnym praktikám.

 Z podnecovania k nenávisti bol v roku 2021 obvinený aj páter profesor Dariusz Oko, ktorý v nemeckom vedeckom časopise Theologisches publikoval text o probléme pedofílie v Katolíckej cirkvi. Poľský duchovný v ňom označil homosexuálnu lobby, ktorá sa podieľa na krytí pedofílie, za „parazita“ na cirkvi, čo nemecký súd označil za „nenávistný prejav“. Za kritiku pedofílie bol pôvodne odsúdený na pokutu 4 800 eur, ale súd nakoniec akademika neuznal za vinného.

Michael Hess, politik Švédskej demokratickej strany, dostal od súdu pokutu za „nenávistné prejavy“. Prípad sa odohral v roku 2014 po uverejnení jeho komentára v novinách o znásilňovaní žien na námestí Tahrír v Káhire. Hess napísal, že „súvislosť medzi znásilneniami vo Švédsku a počtom migrantov z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky je všeobecne zjavná“. V máji 2015 odvolací súd rozsudok zrušil.

Postavte sa spolu s nami na obranu slobody svedomia, slova a prejavu, kým nám ich nezoberie nová totalita. Podpíšte petíciu Rade Európskej únie!

V záujme ochrany základných hodnôt demokratickej spoločnosti, ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda svedomia, predkladáme Rade Európskej únie petíciu a vyzývame ju, aby odmietla ideologický dokument, ktorý môže byť použitý na boj proti politickým oponentom.

Vážení členovia Rady,

ako zástancovia slobody a slobodnej výmeny názorov sme znepokojení návrhom smernice s prekrúteným názvom: „o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu“.

Tento dokument je pokusom o implementáciu zásad ideologizovaného Istanbulského dohovoru, ktorý nemá demokratickú podporu viacerých európskych krajín. Pokus o implementáciu jeho ustanovení na úrovni EÚ je útokom na európsku demokraciu.

Cieľom smernice je zaviesť do právneho poriadku členských štátov novú spoločnú oblasť trestnej činnosti, ktorou má byť trestný čin „nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti“.

Obsah dokumentu ďalej naznačuje ďalší skrytý cieľ tohto nariadenia. Realizácia iniciatívy navrhovanej Európskou komisiou by viedla k reálnemu ohrozeniu hodnôt, ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda svedomia a sloboda náboženského vyznania, ktoré sú zaručené ústavami členských štátov a okrem toho Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú hlavnými piliermi ochrany základných práv v Európskej únii.

To je v rozpore so zásadou subsidiarity, keďže v členských štátoch Spoločenstva už existujú primerané právne predpisy na boj proti podpore nenávisti.

Na príklade krajín, ktoré prijali právne predpisy na „boj proti nenávistným prejavom“, vidíme, že ide o vážne ohrozenie slobody prejavu v celej Európskej únii, ako to dokazujú početné prípady zneužívania na všeobecných súdoch mnohých krajín, napríklad Švédska a Nemecka.

V samotnom dokumente sa uvádza, že dôležitým referenčným bodom pri jeho tvorbe bol Istanbulský dohovor, ktorý je kontroverzným dokumentom.

Dohovor, ktorý sa nestretol so súhlasom viacerých členských štátov, by európske inštitúcie nemali pretláčať zadnými dverami, a takto by sa mal chápať ideologizovaný dokument, ktorý sa spracováva v rámci riadneho postupu, ktorý znemožňuje suverénnym členským štátom využiť právo veta.

Nesúhlasíme s pokusom implementovať ideologizovanú smernicu do práva EÚ.

Nesúhlasíme ani s akýmkoľvek obmedzovaním slobody prejavu a vytváraním spolitizovaného právneho systému, ktorého cieľom je eliminovať názory odlišné od ľavicovo-liberálneho hlavného prúdu.

Žiadame, aby bola navrhovaná smernica zamietnutá.

Občania Európskej únie